Osobnosti Slovenského národného povstania
V auguste roku 1944 sa rozhodlo mnoho statočných jednotlivcov postaviť proti okupantom a s neochvejným odhodlaním bojovať za slobodu. Spojovala ich pevná vôľa nevzdávať sa a nezložiť zbrane pred nepriateľom v čase, keď to domovina najviac potrebovala.
Jedným z kľúčových momentov bola noc 29. augusta 1944, keď generál Ján Golian krátko po 20.00 hodine vyslal signál – heslo "Začnite s vysťahovaním!". Tento pokyn znamenal začiatok ozbrojeného odporu, ktorý vyvrcholil vypuknutím Slovenského národného povstania. Povstanie tak presahovalo len vojenský rozmer a stalo sa symbolom odvahy, zjednotenia a neoblomnej vôle všetkých Slovákov brániť svoju slobodu.
Príbeh týchto hrdinov je výnimočným dôkazom, že odvaha, súdržnosť a obetavosť jednotlivcov v čase krízy môžu zmeniť beh histórie. Je našou povinnosťou ich pamiatku si vážiť a pripomínať si ich zo všetkou dôstojnosťou.
gen. Ján Golian bol vojenský dôstojník, ktorý sa stal kľúčovou osobnosťou príprav a vedenia Slovenského národného povstania. V apríli 1944 ho Slovenská národná rada poverila vedením vojenských príprav povstania a 29. augusta 1944 stál na čele povstaleckej armády. Za svoje velenie bol povýšený na brigádneho generála a niesol hlavnú zodpovednosť za obranu slobodného územia. Po potlačení SNP bol zajatý Nemcami a pravdepodobne popravený v koncentračnom tábore Flossenbürg v roku 1945.
gen. Rudolf Viest bol československý vojenský generál, legionár a významná osobnosť protifašistického odboja. Po rozpade ČSR v roku 1939 odišiel do zahraničia, kde sa zapojil do organizovania československých vojenských jednotiek vo Francúzsku a neskôr vo Veľkej Británii. V auguste 1944 bol prezidentom Benešom menovaný za veliteľa 1. československej armády na Slovensku počas SNP.
plk. Ján Černek bol legionár, dôstojník československej armády a veliteľ VI. taktickej skupiny počas Slovenského národného povstania. Po skúsenostiach z 1. svetovej vojny a pôsobení v československých légiách vo Francúzsku vstúpil v roku 1920 do armády, kde zastával viaceré funkcie. V SNP sa stal veliteľom VI. taktickej skupiny, ktorá hrdinsky bránila prístup do Banskej Bystrice cez Ružomberok a Donovaly, pričom obrana vrchu Ostrô sa stala symbolom húževnatosti povstalcov. Patril k tým vojenským veliteľom, ktorí svojím odhodlaním a taktickými schopnosťami významne prispeli k predĺženiu organizovaného odporu povstania.
prof. JUDr. Imrich Karvaš, významný právnik a národohospodár, sa stal v roku 1939 guvernérom Slovenskej národnej banky. Do odboja proti fašizmu sa aktívne zapojil v roku 1943 a mal rozhodujúcu úlohu pri hospodárskom zabezpečení Slovenského národného povstania. V lete 1944 presunul zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do Banskej Bystrice približne 3 miliardy korún, ktoré sa stali finančnou základňou povstalcov. Okrem toho zabezpečil aj pohonné hmoty, ktoré využívala 1. česko-slovenská armáda na Slovensku. Jeho odbojová činnosť bola odhalená a 3. septembra 1944 ho zatklo gestapo, pričom bol odvlečený do koncentračného tábora.
plk. Pavol Kuna, skúsený dôstojník československých légií, sa počas Slovenského národného povstania stal veliteľom III. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku. Vďaka dôvere generálneho štábu sa podieľal na ilegálnych prípravách povstania, najmä na presune a zabezpečovaní vojenského materiálu do priestoru Banskej Bystrice. Jeho jednotka niesla krycie meno Gerlach a viedla ťažké boje proti nemeckej bojovej skupine v okolí Handlovej, Žarnovice a Banskej Štiavnice. Plukovník Kuna sa počas povstania výrazne zaslúžil o zásobovanie a materiálne zabezpečenie jednotiek, čím podporil obranyschopnosť povstaleckej armády v kritických chvíľach bojov.
plk. Ján Malár sa počas Slovenského národného povstania pridal k odboju v Liptovskom Mikuláši a zúčastnil sa prvých obranných bojov proti nemeckým jednotkám postupujúcim z východu. Od 9. urobiť 18. septembra 1944 velil IV. taktickej skupiny. Jeho úlohou bolo najprv zhromaždiť rozptýlených vojakov a organizovať obranu v priestore Baťovian, Novák a Prievidze.
gen. Mikuláš Markus udržiaval pred SNP kontakty s pplk. Jánom Golianom a partizánskymi oddielmi Čapajev a Alexander Nevský, ktorým pomáhal dodávkami zbraní. V lete 1944 pripravil s podporou gen. Augustína Malára a Východoslovenskou armádou plány na ozbrojené vystúpenie proti Nemcom. Po vypuknutí SNP sa 30. augusta 1944 zúčastnil porady veliteľov Východoslovenskej armády, na ktorej sa dohodlo jej zapojenie do povstania. Keď Nemci začali odzbrojovať Východoslovenskú armádu, Markus zhromaždil asi 1500 vojakov, s ktorými týždeň bojoval proti nemeckým jednotkám pri Bardejove. Dňa 12. septembra 1944 sa hlásil u veliteľa povstania Jána Goliana a prevzal velenie VI. taktickej skupiny 1. československej armády na Slovensku. Markusovo velenie v SNP trvalo až do októbra 1944, kedy s III. taktickou skupinou ustúpil do hôr v priestore Poľany.
gen. Július Nosko sa v roku 1944 stal členom ilegálneho Vojenského ústredia SNR, kde sa podieľal na prípravách zapojenia slovenskej armády do povstania a zabezpečoval presun zásob na stredné Slovensko. Po vypuknutí SNP bol 4. septembra 1944 vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. československej armády na Slovensku a až do príchodu gen. Viesta pôsobil aj ako zástupca veliteľa. Po potlačení povstania ustupoval cez Nízke Tatry a Slovenské rudohorie, pričom sa pripojil k partizánskej skupine Prvosienka a pokračoval v boji. V januári 1945 prešiel front a pripojil sa k 1. čs. armádnemu zboru, kde sa podieľal na preverovaní dôstojníkov a pôsobil pri formovaní 2. čs. paradesantnej brigády.
gen. Emil Perko sa do príprav SNP aktívne zapojil v lete 1944, keď s jeho vedomím spolupracovali s partizánmi aj vojaci martinskej posádky. Dňa 25. augusta 1944 dostal od pplk. Jána Goliana pokyn, aby posádka v Martine bola v pohotovosti, a o deň neskôr v mene dôstojníckeho zboru zložil sľub vernosti Vojenskému ústrediu. V prvý deň povstania 29. augusta 1944 zaujal so svojimi 800 mužmi obranné postavenie na línii Strečno – Domaša – Starý hrad a stal sa veliteľom obrany Turca. Dňa 9. septembra 1944 bol menovaný veliteľom V. taktickej skupiny, ktorá úspešne odolávala presile nemeckých jednotiek a bránila oblasť Turca.
mjr. Michal Širica po vypuknutí povstania prerušil liečenie a od 3. septembra 1944 sa ujal velenia posádky náhradného práporu pešieho pluku 6 v Dolnom Kubíne. Začiatkom septembra 1944 bol menovaný veliteľom obrannej oblasti 2, no už 9. septembra prevzal velenie II. taktickej skupiny „Fatra" so sídlom v Brezne. II. taktická skupina bola najväčším zoskupením 1. ČSA na Slovensku a zabezpečovala asi 130 km dlhý úsek povstaleckého frontu. Ako veliteľ II. taktickej skupiny „Fatra" niesol plukovník Širica zodpovednosť za najdlhší, približne 130 km úsek povstaleckého frontu, ktorý bol kľúčový pre obranu stredného Slovenska.
Jozef Tlach po vypuknutí SNP pôsobil najskôr ako posádkový veliteľ v Banskej Bystrici a aktívne sa zapojil do riadenia vojenských operácií povstaleckej armády. Po reorganizácii 1. čs. armády na Slovensku bol vymenovaný za veliteľa I. taktickej skupiny „Kriváň", ktorá bránila strategický priestor Brezno – Banská Bystrica – Zvolen. Pod jeho velením sa I. TS sústreďovala na vybudovanie obranných postavení na Malom a Veľkom Šturci, čím chránila prístupy do srdca povstaleckého územia. V bojoch pri Čremošnom a na Kremnických vrchoch, najmä v obrane Malého Šturca (21. 9. – 27. 10. 1944), preukázal vysoké vojenské schopnosti, za čo bol povýšený na plukovníka pechoty. Po rozpade I. TS ustupoval so zvyškami jednotiek do hôr a pokračoval v boji ako veliteľ 4. partizánskeho práporu 2. čs. paradesantnej partizánskej brigády až do februára 1945.
Dr. Ing. Peter Zaťko v protifašistickom odboji na Slovensku v rokoch 1939-45 spolupracoval s demokratickými odbojovými skupinami. Bol členom ilegálnej Slovenskej národnej rady a Rady na obranu Slovenska. V spolupráci s prof. I. Karvašom pripravoval hospodárske zabezpečenie Slovenského národného povstania na Slovensku v roku 1944. Zaťko sa podieľal na organizovaní zásobovania armády i civilného obyvateľstva počas povstania.
Týchto dvanásť mužov, ktorých si pripomíname, bojovalo za víziu krajiny, kde by mohli žiť v mieri a slobode. Ich láska k vlasti sa prejavovala nielen slovami, ale predovšetkým skutkami a oddanosťou ideálom, pre ktoré boli ochotní obetovať svoje životy. Ich odkaz nám pripomína význam hodnôt ako je mier, spravodlivosť a láska k vlasti. Dnes si ich pripomíname s vďačnosťou a úctou, pretože svojou statočnosťou ukázali cestu, ktorá viedla k budovaniu našej slobodnej krajiny.
Zdieľať článok