4. august – Pamätný deň Slovenskej republiky: Deň Matice slovenskej
Dňa 4. augusta 2025 si pripomíname 162. výročie založenia Matice slovenskej – prvej vrcholnej národnej kultúrnej inštitúcie Slovákov. V roku 1863 sa v Turčianskom Svätom Martine zišlo približne päťtisíc ľudí z celého Slovenska i spoza jeho hraníc. Bolo to najväčšie národné zhromaždenie v našich dejinách dovtedajšej doby.
Udalosti predchádzali roky zápasu za jazykové, kultúrne a politické práva, za svojbytnosť slovenského národa, za jeho identitu a historické vedomie. Ľudia, ktorí prišli do Martina, chceli vyjadriť hrdosť na svoje korene, jazyk a dedičstvo.
Matica slovenská bola výsledkom úsilia významných osobností ako Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci a mnohých ďalších. Volali po jednote, vzdelanosti a osvete. Matica sa tak stala stelesnením národného ducha a túžby Slovákov po kultúrnej a duchovnej emancipácii.
Zakladajúcemu zhromaždeniu v roku 1863 predchádzalo prijatie Memoranda národa slovenského, ktoré bolo schválené 6. a 7. júna 1861 v Martine. Už v 19. storočí Slováci jasne pomenovali potrebu vytvorenia vlastnej kultúrnej inštitúcie. Inšpiráciou bol aj spolok Tatrín, ktorý pôsobil v rokoch 1844 – 1848 a ktorý položil základy novodobej slovenskej organizovanosti.
Matica slovenská bola v roku 1875 násilne zatvorená a jej majetok zhabaný uhorskými úradmi. Jej činnosť bola obnovená až po vzniku Československej republiky 1. januára 1919. Odvtedy až dodnes plní Matica slovenská svoje pôvodné poslanie – uchováva, chráni a rozvíja slovenskú kultúru, jazyk a historické vedomie.
Deň Matice slovenskej si každoročne pripomíname ako pamätný deň Slovenskej republiky. Je symbolom historickej kontinuity, národnej hrdosti, koreňov a identity slovenského národa.
Zdieľať článok