Deň víťazstva nad fašizmom - štátny sviatok nám pripomína hodnoty mieru, odvahy a ľudskej dôstojnosti
8. máj je pripomienkou jednej z najvýznamnejších udalostí novodobých dejín – konca druhej svetovej vojny v Európe a definitívnej porážky fašizmu, ideológie, ktorá priniesla svetu nevýslovné utrpenie, násilie a rozvrat základných hodnôt spoločnosti.
Dnes si nielen Slovenská republika, ale aj celá Európa a veľká časť sveta pripomína bezpodmienečnú kapituláciu nacistického Nemecka z 8. mája 1945. Tento historický moment ukončil najväčší a najničivejší vojnový konflikt v dejinách ľudstva – druhú svetovú vojnu, ktorá sa začala 1. septembra 1939. Vyžiadala si viac ako 60 miliónov obetí, z toho približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov.
Víťazstvo nad fašizmom bolo nielen vojenským triumfom, ale predovšetkým morálnym víťazstvom európskej civilizácie, ktorá sa postavila na obranu ľudskej dôstojnosti, slobody a mieru. Porážka režimu, ktorý systematicky potláčal základné ľudské práva, znamenala nielen koniec vojny, ale aj nový začiatok – záväzok budovať spoločnosť založenú na právnom štáte, rešpekte k jednotlivcovi a zodpovednosti za spoločné dobro.
Na Slovensku je 8. máj štátnym sviatkom od roku 1996. O jeho oficiálnom pomenovaní ako Dňa víťazstva nad fašizmom rozhodla Národná rada Slovenskej republiky v roku 2006. Tento deň je zároveň príležitosťou vzdať úctu tisícom Slovákov a príslušníkov ďalších národností, ktorí bojovali proti nacistickému režimu – v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v Slovenskom národnom povstaní, v partizánskom hnutí, ale aj ako súčasť zahraničných armád a odbojových hnutí po celej Európe. Ich odvaha, obete a odhodlanie sú neoddeliteľnou súčasťou našej historickej pamäte a základom demokratického vývoja Slovenska.
Deň víťazstva nad fašizmom je preto nielen historickým míľnikom, ale aj živou výzvou pre súčasnosť. Mier nie je samozrejmosťou – je krehký, a preto si vyžaduje neustále úsilie, ochranu a angažovanosť. Demokracia, sloboda a ľudské práva nie sú garantované automaticky – ich zachovanie závisí od našej každodennej zodpovednosti, občianskej ostražitosti a schopnosti rozlišovať medzi pravdou a manipuláciou.
Žijeme v dobe, keď si opäť uvedomujeme, že hodnoty, ktoré vznikli ako dôsledok tragických skúseností minulosti, nie sú raz navždy dané. Mier, sloboda a demokracia potrebujú predovšetkým kolektívnu pamäť, ktorá si pripomína nielen utrpenie minulosti, ale aj silu ľudí, ktorí sa postavili na odpor.
Pamätajme, že minulosť nie je len súhrnom udalostí, ale aj zrkadlom hodnôt, ktoré formujú našu prítomnosť a budúcnosť. Nezabúdajme, že mier je najcennejšou hodnotou, ktorú máme – a práve preto ho musíme spoločne chrániť, kultivovať a odovzdávať ďalším generáciám ako trvalé posolstvo ľudskej dôstojnosti, odvahy a slobody.
Zdieľať článok