Každý má spôsobilosť na práva
Článok 14 druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) vychádza z historického vývoja ľudských práv, ktorý neustále zvyšuje základný štandard právnej ochrany občanom. Význam tohto článku treba vnímať najmä v tom, že vo svete si neboli všetci občania jednej krajiny navzájom rovní, pričom dochádzalo k diskriminácii na základe rasy, pohlavia či majetkových pomerov.
Vyjadrením ,,každý‘‘ Ústava SR s prihliadnutím na Článok 12 jasne hovorí, že ľudia sú si v právach rovní a nikoho nemožno z dôvodov pohlavia, rasy, sociálneho pôvodu, vierovyznania či iných nelegitímnych dôvodov diskriminovať. Vďaka tomu sa každá osoba, ktorej práva boli porušené môže domáhať ich ochrany na súdoch alebo iných orgánoch ochrany práva, akými sú Policajný zbor, prokuratúra či verejný ochranca práv.
Občiansky zákonník pretavuje a uvádza do praxe toto ústavné právo v §7, podľa ktorého: ,,Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.‘‘ V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi pojmami:
1) Spôsobilosť na práva
2) Spôsobilosť na právne úkony
Pri spôsobilosti na právne úkony hovoríme o možnosti vstupovať do právnych vzťahov, nadobúdať práva a povinnosti, napríklad kúpou auta, nehnuteľnosti a podobne. Táto spôsobilosť vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou(1) ale v istej primeranej miere ju majú aj neplnoleté osoby. Napríklad žiak základnej školy môže ísť do obchodu a kúpiť si v ňom vodu a jedlo na desiatu, ale spravidla nemôže nadobudnúť nehnuteľnosť, pretože ide o právny úkon neprimeraný jeho veku.
Pri spôsobilosti na práva má žiak základnej školy právo na všetky práva, a to od momentu narodenia, bez ohľadu na úroveň jeho vyspelosti alebo vek. Hovoríme napríklad o práve na život, vzdelanie, zachovanie ľudskej dôstojnosti a mnohé iné. Občiansky zákonník zdôrazňuje, že toto právo má aj počaté dieťa za podmienky, že sa narodí živé. Tento druh podmienenej spôsobilosti na práva má svoj osobitný význam v dedičskom práve.
Ďalším rozdielom je obmedzenie spôsobilosti. Všeobecnú spôsobilosť na práva nemožno za žiadnych okolností obmedziť. Osobitná (špecifická) spôsobilosť na práva môže byť obmedzená zákonom, avšak iba v prípade, že tým nedôjde k rozporu so základnými právami a slobodami garantovaných Ústavou SR.
Naopak, pri spôsobilosti na právne úkony máme obmedzenie vyplývajúce priamo zo zákona pri neplnoletých, ale túto spôsobilosť možno obmedziť aj pri iných závažných okolnostiach, akými sú neprechodná duševná porucha či nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných látok.
Osoby možno obmedziť len na tých právnych úkonoch, ktoré sú nevyhnutné a nie na všetkých, pretože v uvedenom prípade by sa jednalo o neprimeraný zásah do práv jednotlivca.
Významnosť tohto krátkeho článku je v právnom poriadku veľká, pretože sa dotýka každého z nás. V právnom štáte je nutné ochraňovať základné práva a slobody všetkých bez ohľadu na rasu, farbu pleti, vek, pohlavie, vieru, majetkové postavenie, ale aj bez ohľadu na to, aký majú politický názor.
(1) V zmysle §8 Občianskeho zákonníka sa plnoletosť nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Vek 18 rokov je dovŕšený už začiatkom (v 00.00 hod.) toho dňa, ktorý číslom a mesiacom zodpovedá dňu, kedy sa pred 18 rokmi fyzická osoba narodila (R 30/1988).
Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa pritom nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Zdieľať článok