Listové tajomstvo a ochrana osobných údajov sa zaručujú
Listové tajomstvo
Ochrana súkromia je významný ľudsko-právny aspekt. Jeho význam je veľmi aktuálny najmä v čase, keď veľká časť bežnej komunikácie prebieha v online priestore, napríklad prostredníctvom zasielania emailových správ.
Ústava Slovenskej republiky v článku 22 poskytuje ochranu listovému tajomstvu, tajomstvu dopravovaných správ a iných písomností.
Účelom základného zákona štátu je v tomto prípade chrániť a zachovávať tajomstvo súkromnej korešpondencie, a to bez ohľadu na to, akým technickým prostriedkom je prenášaná. Myslí tak na ochranu obsahu listov, ako aj na ochranu komunikácie prostredníctvom telefónu, alebo iného podobného zariadenia.
Vedeli ste, že otvorenie uzavretého listu bez súhlasu osoby, ktorej bol adresovaný, je spôsobilé narušiť nielen vzájomnú dôveru, ale aj naplniť skutkovú podstatu trestného činu? Takéto konanie, bez ohľadu na to, či bol obsah listu niekomu oznámený, má znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 Trestného zákona.
Právo na súkromie nemá vždy absolútnu povahu, avšak aj zásah do tohto práva má svoje pravidlá:
- Štát môže do práva na súkromie zasiahnuť, ale môže tak urobiť iba na základe zákona.
- Do práva na súkromie možno zasiahnuť iba vtedy, keď je to v záujme štátu, napríklad z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, v záujme spoločnosti z dôvodu ochrany zdravia a morálky, alebo v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práv a slobôd.
- K zásahu do práva na súkromie možno pristúpiť iba vtedy, keď je to nevyhnutné a sledovaný účel nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami, to všetko pri dodržaní požiadaviek, ktoré sa kladú na demokratickú spoločnosť.
Ochrana osobných údajov
Každý z nás má právo rozhodnúť o tom, ktoré informácie súkromnej povahy sprístupní verejnosti. Ústava SR v tomto smere zaručuje aj ochranu osobných údajov jednotlivca.
Osobnými údajmi sú podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo.
Osobným údajom osoby teda môže byť akýkoľvek údaj, na základe ktorého je možné identifikovať, alebo by bolo možné identifikovať fyzickú osobu.
Za osobný údaj ale nemožno bez ďalšieho považovať napríklad iba znalosť mena určitej fyzickej osoby. Medzi konkrétnou informáciou a dotknutou osobou musí existovať určitý vzťah – podstatné je, aby bola konkrétna fyzická osoba identifikovateľná.
Zákonná úprava vymedzuje aj osobitnú kategóriu osobných údajov, ktorej zároveň poskytuje prísnejšiu ochranu. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú napríklad údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, náboženskú vieru, genetické údaje, biometrické údaje, alebo údaje týkajúce sa zdravia. Za osobný údaj môžu byť považované aj rôzne kombinácie údajov, ktoré umožňujú identifikáciu osoby aj napriek tomu, že jednotlivé údaje nemusia byť úplne identifikujúce.
Informácie sú všade okolo nás. Umožňujú nám komunikovať, rozširovať si obzory, pomáhajú nám robiť rozhodnutia. Sú najcennejším, ale aj veľmi krehkým nástrojom, pokiaľ s nimi nepracujeme správne. V dnešnom digitálnom svete, ktorý nám ponúka nekonečné možnosti, netreba zabúdať na zodpovedný prístup a zachovávanie dôvernosti informácií. Ich zneužitie je spôsobilé narušiť nielen vzájomnú dôveru, ale môže mať aj závažné právne dôsledky.
#stratkom #strategickakomunikacia
Zdieľať článok