Moderný štít Slovenska: reforma krízového riadenia a civilnej ochrany 2025 – 2030
Vláda Slovenskej republiky dňa 25. júna 2025 schválila Koncepčnú reformu krízového riadenia a civilnej ochrany na obdobie 2025 – 2030 v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2023 – 2027. Reforma predstavuje komplexný rámec pre modernizáciu systému krízového riadenia a civilnej ochrany v Slovenskej republike s cieľom zabezpečiť jeho funkčnosť, akcieschopnosť a efektivitu v reakcii na tradičné aj nové bezpečnostné hrozby.
Koncepčná reforma vychádza zo skúseností z predchádzajúcich rokov, vrátane pandémie COVID-19, vojenského konfliktu na Ukrajine, zemetrasenia na Zemplíne, opakujúcich sa povodní a výskytu nákaz, akými sú slintačka a krívačka. Dokument reaguje na potrebu komplexného prístupu k riešeniu kríz, ktorý pokrýva celý životný cyklus krízového manažmentu – od hodnotenia a riadenia rizík, cez samotné zvládanie krízových situácií, až po ich sanáciu a obnovu.
Nový prístup k riadeniu krízových situácií je postavený na participatívnom modeli, v ktorom sú zapojení odborníci z akademického prostredia, predstavitelia samospráv a ďalší relevantní aktéri disponujúci praktickými skúsenosťami. Reforma kladie dôraz na spoluprácu, legislatívne ukotvenie a koordináciu činností medzi všetkými zložkami krízového riadenia a civilnej ochrany. Ambíciou nového systému je efektívne riadenie síl a prostriedkov naprieč štátnou správou, územnou samosprávou a miestnymi komunitami. Zároveň sa reflektuje na potrebu budovania odolnosti na úrovni obyvateľstva a inštitúcií v regiónoch.
Jedným z kľúčových aspektov reformy je zefektívnenie cezhraničnej spolupráce v oblasti prevencie, reakcie a obnovy. Reforma je zosúladená s Plánom práce medzivládnych komisií, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 19. marca 2025, a ktorý vytvára priestor na posilnenie koordinácie pri riešení krízových situácií v spolupráci so susednými krajinami. Systémová modernizácia krízového manažmentu je zároveň koncipovaná ako súčasť širšieho procesu konsolidácie miestnej štátnej správy s dôrazom na preventívne opatrenia a schopnosť samostatnej reakcie na úrovni regiónov.
Reforma stanovuje potrebu vybudovania centrálneho informačného systému pre krízové riadenie a civilnú ochranu, ktorý bude umožňovať automatizované spracovanie dát, interoperabilitu systémov a prepojenie na geoinformačné služby dotknutých inštitúcií. Súčasťou technologickej modernizácie je aj potreba zavedenia systémov na monitorovanie údajov v reálnom čase, mechanizmov včasného varovania a posilnenia komunikačných tokov počas kríz.
Reforma zároveň poukazuje na existenciu investičného dlhu v oblasti materiálno-technického vybavenia civilnej ochrany, ktorý nie je predmetom implementácie tejto reformy, ale je identifikovaný ako oblasť vyžadujúca samostatné strategické riešenia v budúcnosti. Tieto oblasti budú riešené prostredníctvom samostatných materiálov podľa konkrétnych investičných potrieb a možností štátneho rozpočtu.
Implementácia reformy bude prebiehať v etapách, prostredníctvom vecného, časového a finančného rámca, ktorý bude rozpracovaný Ministerstvom vnútra SR a plnený prostredníctvom sekcie krízového riadenia. Tento rámec bude obsahovať konkrétne úlohy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a zabezpečí realizáciu reformy tak, aby boli eliminované riziká plynúce z prechodu na nový model.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala potrebu preveriť pripravenosť civilnej ochrany a krízového manažmentu na zhoršujúcu sa geopolitickú a bezpečnostnú situáciu v bezprostrednom okolí Slovenska, ako aj v širšom medzinárodnom prostredí. Reforma je preto kľúčovým krokom k vytvoreniu odolného systému schopného ochrániť obyvateľstvo na celom území Slovenskej republiky a posilniť jeho schopnosť reagovať na krízové javy budúcnosti. Dokument bude zároveň slúžiť ako východisko pre čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v aktuálnom i nasledujúcom programovom období.
Zdieľať článok