Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
Ústava Slovenskej republiky garantuje v článku 16 jedno zo základných práv každého demokratického štátu: Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia.
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Nikto nesmie byť podrobený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Čo všetko patrí do práva na súkromie podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)?
- Telefonické hovory – štát vás nesmie svojvoľne odpočúvať, táto komunikácia je chránená
- Zhromažďovanie informácií – máte právo vedieť, aké údaje o vás štát zhromažďuje a v niektorých prípadoch aj žiadať ich vymazanie.
- Intímny život – výsostne súkromná vec je rovnako chránená
- Obydlie – štát môže zasiahnuť len výnimočne a zákonne, je bližšie upravená osobitne
- Korešpondencia väzňov – aj väzni majú právo na dôvernú komunikáciu s právnikom
- Rodinný život – výchova detí, voľba mena, práva rodičov – to všetko podlieha osobitnej ochrane
V tomto prípade hovoríme o absolútnom práve najmä pokiaľ ide o zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania. Na druhú stranu existujú relatívne práva, ktoré sa odlišujú tým, že ich možno v zákonom povolených spôsoboch obmedziť. Prekvapivé pre laikov môže byť, že napríklad právo na život je relatívnym právom, pretože v prípade nutnej obrany napríklad pri napadnutí možno pre svoju ochranu útočníka primerane zastaviť a ak neexistuje iný spôsob obrany, tak aj siahnuť na jeho život. Naopak, mučiť a neľudsky zaobchádzať s človekom nemožno v žiadnom prípade, ani ak ide o odsúdených a životu nebezpečných zločincov. V spoločnosti to vyvolalo polemiku napríklad pri odhaľovaní teroristických skupín, pretože polícia a iné orgány nesmeli mučiť väzňov pre odhalenie dôležitých informácií, ktoré by mohli zastaviť ďalšie plánované útoky, pretože ide o absolútne právo.
V praxi sa s týmto právom môžeme stretnúť aj pri:
Zásahoch polície – Pri zásahoch voči podozrivým musia príslušníci polície postupovať zákonne a s rešpektom k ľudskej dôstojnosti. Neprimerané násilie je neprípustné.
Poskytovaní zdravotnej starostlivosti – Pacient má právo odmietnuť zásahy do tela, s ktorými nesúhlasí, ak zákon nehovorí inak a pri ochranných opatreniach v liečebných ústavoch musí byť dbané na jeho dôstojnosť.
Výkone trestu – Rovnako vo väzbe či pri výkone trestu odňatia slobody nesmie dôjsť k neľudskému zaobchádzaniu, pretože aj keď človek spáchal trestný čin, je stále ľudskou bytosťou.
Článok 16 súvisí s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čím sa posilňuje ochrana aj na európskej úrovni.
Právo na súkromie a zákaz neľudského či ponižujúceho zaobchádzania platí aj po smrti človeka a poskytuje sa mu takzvaná postmortálna ochrana. Zaručenie ľudskej dôstojnosti, telesnej integrity a súkromia, vrátane ochrany po smrti, tvorí jeden z pilierov demokratického a právneho štátu – práve preto je nevyhnutné, aby štátne orgány v každom svojom konaní rešpektovali nielen národné ústavné zásady, ale aj záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.
Zdieľať článok