Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky
Článok 4 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že určité predmety nerastného bohatstva a prírodného dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území štátu, sú v jeho výlučnom vlastníctve.
Pojem nerastné bohatstvo podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov tvoria ložiská vyhradených nerastov.
Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry. Nerasty sa zároveň delia na vyhradené a nevyhradené. Vyhradený nerast je považovaný za cenný a dôležitý pre hospodárstvo a rozvoj krajiny. Z uvedeného dôvodu je teda predmetom prísnejšej regulácie a ochrany.
K vyhradeným nerastom patria napríklad rádioaktívne nerasty, všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu, magnezit, kamenná soľ, grafit, baryt, azbest, či technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene. Všetky ostatné nerasty tento sa podľa tohto zákona považujú za nevyradené.
Ložiskom nerastov je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou a obsahujú nerasty.
Za nerastné bohatstvo sa podľa tohto zákona považujú aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu alebo soli, ak sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín a prírodné horninové štruktúry vhodné na využívanie geotermálnej energie.
Medzi tieto predmety nerastného bohatstva zákon zaraďuje napríklad draselné, bórové, brómové a jódové soli.Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Pojem jaskyňa je vymedzený v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ako človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Podľa tohto zákona taktiež predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu.
V jaskyni je zakázané zbierať nerasty, skameneliny, archeologické nálezy alebo paleontologické nálezy, znečisťovať podzemné priestory, vykonávať činnosť meniacu zloženie alebo prúdenie jaskynného ovzdušia. Zákon v jaskyni napríklad zakazuje aj umiestňovanie reklamných alebo propagačných zariadení.
Umiestnenie laserového zariadenia, intenzívneho svetelného zdroja alebo zariadenia na reprodukciu hudby, nakrúcanie filmu, či organizovanie kultúrno-výchovného podujatia prístupného verejnosti je podmienené vydaním súhlasu orgánu ochrany prírody.
Podzemné vody a vodné toky vymedzuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím, vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia. Tieto vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.
Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru.
Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
Prírodné liečivé zdroje vymedzuje zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako zdroj minerálnej vody, z ktorého voda bola uznaná za prírodnú liečivú vodu podľa tohto zákona.
Prírodná liečivá voda je minerálna voda, ktorá pre svoje zloženie vhodné na liečenie bola uznaná podľa tohto zákona.
Prírodná minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá spĺňa kvalitatívne požiadavky podľa osobitného predpisu a bola uznaná podľa tohto zákona.
Je určená na použitie ako potravina a na výrobu balených prírodných minerálnych vôd. Od obyčajnej pitnej vody sa odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a jej pôvodným stavom.
Prírodný minerálny zdroj je zdroj minerálnej vody, z ktorého bola voda uznaná za prírodnú minerálnu vodu podľa tohto zákona.
Minerálna voda je podzemná voda s originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä svojím pôvodom, obsahom stopových prvkov a minimálnou teplotou.
Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Ústava Slovenskej republiky ďalej v ods. 2 ustanovuje, že preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje.
V roku 2012 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh ústavného zákona, ktorýobsahoval návrh na doplnenie čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Cieľom bolo poskytnúť tak osobitnú ochranu vode odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky.
Táto úprava je už premietnutá do súčasného znenia Ústavy SR, pričom stanovuje zákaz nakladania s vodou, ktoré spočíva v jej preprave cez hranice štátu dopravnými prostriedkami a potrubím, ak pôjde o vodu odobratú z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR.
Predmetný zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.
Výnimkou sú v tomto prípade aj situácie, ak Slovenská republika túto vodu poskytuje v rámci humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Prírodné bohatstvo, biodiverzita, zdravá voda, pôda a vzduch sú jedinečným bohatstvom Slovenska, ktorý sa vláda zaväzuje chrániť a sprístupniť každému občanovi Slovenska. Podľa článku 44 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na priaznivé životné prostredie.
Každý je zároveň povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
Slovenská republika sa zaviazala k ochrane a zveľaďovaniu svojho prírodného a nerastného bohatstva. Tento prístup má za cieľ zabezpečiť, aby tieto cenné prírodné zdroje slúžili nielen súčasným obyvateľom, ale aj budúcim generáciám.
Zdieľať článok