Nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli
Podľa článku 5 Ústavy SR nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli.
Štátne občianstvo predstavuje trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého dôsledkom je komplex vzájomných práv, slobôd a povinností občana a štátu určených a zabezpečených štátom, ktorý občanovi umožňuje aktívne sa zúčastňovať na politickom, štátnom, ekonomickom a kultúrnom živote štátu a spoločnosti.(1)
Ústava SR v tejto súvislosti vo svojom texte vymedzuje súbor práv a slobôd, ktorých subjektom môže byť iba občan SR. Ide napríklad o súbor politických či iných práv:
- právo vlastniť majetok,
- právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov,
- právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám,
- právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj
- právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách.
Na občana SR sa vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky v celom rozsahu. V prípade, ak sa zdržiava na území iného štátu, je povinný rešpektovať právne predpisy, ktoré platia na danom území. Ak sa nachádza na území cudzieho štátu, využíva diplomatickú ochranu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom prostredníctvom zastupiteľských úradov. Je suverénnym právom každého štátu vymedziť podmienky nadobúdania a straty štátneho občianstva SR.
Podmienky nadobúdania a straty štátneho občianstva vymedzuje zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Inštitút štátneho občianstva SR má svoj historický kontext.
NADOBÚDANIE ŠTÁTNEHO OBČIANSTVA SR
Zákon v tejto súvislosti v § 2 uvádza, že:
„osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona č. 88/1990 Zb., je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa tohto zákona.“.
V ustanovení § 3 zákon vymedzuje, že štátne občianstvo SR možno nadobudnúť aj voľbou. V tomto prípade si štátne občianstvo SR môže zvoliť „osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa § 2.“.
Jedným z najbežnejších spôsobov nadobúdania štátneho občianstva je narodenie.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa,
- ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
- narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo
- narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.
Ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo, považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, alebo bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu.
Štátnym občanom Slovenskej republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.
Štátne občianstvo SR možno získať aj na základe inštitútu osvojenia.
Dieťa, ktoré nie je štátnym občanom SR nadobúda osvojením štátne občianstvo SR v prípade, ak bolo osvojené rozhodnutím súdu Slovenskej republiky o osvojení osvojiteľom alebo osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky.
Ďalším zo spôsobov získania štátneho občianstva je jeho udelenie.
Štátne občianstvo SR možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom SR a zároveň:
- má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
- je bezúhonný
- nebol mu súdom uložený trest vyhostenia
- nie je proti nemu vedené trestné stíhanie
- nie je proti nemu vedené vydávacie konanie, ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu
- nie je proti nemu vedené konanie o administratívnom vyhostení
- nie je proti nemu vedené konanie o odňatie azylu
- preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o SR
- plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území SR, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku SR a
- nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť SR.
Štátne občianstvo SR udeľuje Ministerstvo vnútra SR na základe písomnej žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR, ktorá sa podáva osobne na okresnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
Moment nadobudnutia štátneho občianstva SR zákon viaže na okamih prevzatia listiny o udelení štátneho občianstva SR, odovzdanej okresným úradom v sídle kraja, diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom SR žiadateľovi a zloženia sľubu štátneho občana SR.
Sľub štátneho občana SR sa podľa § 8a ods. 12 zákona skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja, veľvyslanca, konzula alebo nimi poverenej osoby a znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a riadne plniť všetky povinnosti štátneho občana Slovenskej republiky.".
STRATA ŠTÁTNEHO OBČIANSTVA SR
Ako vyplýva priamo z Ústavy SR, nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Zákonná úprava štátneho občianstva upravuje aj proces straty štátneho občianstva.
Štátne občianstvo SR možno stratiť iba z dvoch dôvodov:
- prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, alebo
- nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.
Zo štátneho zväzku SR ale v zmysle zákona nemožno prepustiť osobu, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu, alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu SR, má evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, obci, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa eviduje voči nej pohľadávky po splatnosti v SR.
OSVEDČOVANIE ŠTÁTNEHO OBČIANSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa preukazuje platným osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, platným občianskym preukazom, platným cestovným pasom alebo platným potvrdením o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
[1] POSLUCH, M., CIBULKA, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. 3. vydanie. Heuréka 2009, s 187.
Zdieľať článok