Pamätný deň narodenia Ľudovíta Štúra – 29. október
Dňa 29. októbra si Slovenská republika každoročne pripomína pamätný deň narodenia Ľudovíta Štúra – najvýznamnejšej osobnosti slovenského národného obrodenia, kodifikátora spisovnej slovenčiny a neochvejného obhajcu národných práv Slovákov v 19. storočí.
Ľudovít Štúr sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci – v dome, v ktorom sa o viac než storočie neskôr narodil aj ďalší významný Slovák, Alexander Dubček. Symbolicky ich spája rovnaký rodný dom, odvaha a vernosť presvedčeniu, ktorú nezlomila ani nepriazeň doby.
Vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine a už od mladosti sa prejavoval hlbokým záujmom o jazyk, kultúru a spoločenské dianie. Po štúdiách v Rábe (Győr), Bratislave a Halle sa stal centrálnou osobnosťou slovenského národného života. Ako vedúci Spoločnosti česko-slovenskej a neskôr organizátor legendárneho výletu na Devín v roku 1836 podnietil v generácii mladých Slovákov uvedomenie si vlastnej národnej identity.
Rozhodujúcim medzníkom jeho činnosti bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny v roku 1843 na fare v Hlbokom, spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom. Ich rozhodnutie založiť spisovný jazyk na stredoslovenskom nárečí sa stalo základom modernej slovenskej identity.
Štúr sa stal poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen (1847 – 1848), kde neúnavne presadzoval rovnosť národov v Uhorsku a právo Slovákov na vlastný jazyk a školstvo. Ako redaktor Slovenských národných novín a literárnej prílohy Orol tatranský šíril myšlienky národnej jednoty, vzdelania a občianskej dôstojnosti.
Po revolučných rokoch 1848 – 1849 sa uchýlil do Modry, kde sa venoval literárnej a vedeckej práci. Tu vznikli diela Spevy a piesne, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a jeho filozofické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti – testament, v ktorom vyjadril svoju víziu duchovnej spolupráce slovanských národov. Tragický výstrel počas poľovačky 22. decembra 1855 ukončil jeho život 12. januára 1856, nie však jeho odkaz. Štúr zostal symbolom odvahy postaviť sa za národ aj v časoch, keď sa to zdalo nemožné.
Za svoje celoživotné dielo je meno Ľudovíta Štúra navždy zapísané do pamäti slovenského národa. Jeho meno nesie planétka (3393) Štúr, ako aj Rad Ľudovíta Štúra – jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky, udeľované od roku 1994 osobnostiam, ktoré svojou prácou prispievajú k rozvoju a ochrane slovenského národa a štátnosti.
Keď si dnes pripomíname narodenie Ľudovíta Štúra, vzdávame hold človeku, ktorý dal národu jazyk, sebavedomie a hlas. Vďaka nemu sa Slováci naučili hovoriť sami za seba – a nie cez slová iných. Pamätný deň narodenia Ľudovíta Štúra preto nie je iba pripomienkou historického mena. Je to výzva, aby sme aj dnes v duchu jeho myšlienok chránili to, čo nás spája – jazyk, kultúru a hrdosť byť Slovákmi.
Zdieľať článok