Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú
Základné ľudské práva patria každému jednotlivcovi. Ich ochrana je zabezpečovaná tak na medzinárodnoprávnej úrovni, ako aj prostredníctvom vnútroštátnych právnych inštitútov.
Ústava SR v článku 24 zaručuje každému slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Prvým medzinárodným dokumentom, ktorý vymedzil tento okruh práv a slobôd bola Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1948. Za významný možno považovať aj dokument prijatý taktiež na pôde OSN, ktorým je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966.
Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je v rámci nášho ústavného textu začlenená do druhého oddielu, druhej hlavy, ktorý nesie názov „Základné ľudské práva a slobody“.
Slobodu myslenia možno vymedziť ako možnosť nezávislého uvažovania a voľnosť vo vyjadrovaní myšlienok.
Sloboda svedomia vyjadruje schopnosť človeka niesť morálnu zodpovednosť za svoje činy a správanie v podobe vnútorného hodnotenia svojho konania.
Sloboda viery predstavuje vnútorné presvedčenie jednotlivca, jeho osobný postoj, ktorý nemusí byť organizovaný alebo formálne definovaný.
Sloboda náboženského vyznania znamená konkrétny a slobodný prejav viery, spojený s príslušnosťou k určitému náboženstvu.
Článok 24 ods. 1 Ústavy SR ďalej ustanovuje právo každého zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, ale i právo byť bez náboženského vyznania. Táto ústavná garancia vyjadruje, že štát nesmie vykonávať akýkoľvek nátlak, obmedzovať alebo inak zasahovať do vnútorného presvedčenia jednotlivca. Potvrdzuje to napríklad aj znenie článku 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Každý jednotlivec má právo na to, aby svoje vnútorné zmýšľanie (tzv. forum internum) prejavoval aj verejne (forum externum).
Dostávame sa k odseku 2, v zmysle ktorého má každý právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
Táto sloboda však nie je absolútna. Verejné uplatňovanie týchto práv môže byť predmetom zákonného obmedzenia, a to v prípade, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti:
- na ochranu verejného poriadku,
- zdravia a mravnosti, alebo
- práv a slobôd iných.
Podmienka nevyhnutnosti v tomto prípade znamená, že v demokratickej spoločnosti neexistuje iný, menej obmedzujúci prostriedok na dosiahnutie legitímneho cieľa.
Štát je teda oprávnený na základe zákona obmedziť slobodu náboženského vyznania a zakázať verejné zhromaždenie určitej náboženskej skupiny, pokiaľ by počas tohto verejného prejavu dochádzalo k násilným konfliktom, ktoré by viedli k ohrozeniu verejného poriadku.
Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem základného zákona štátu upravená aj v iných právnych predpisoch.
Právna úprava predzmluvných vzťahov upravená v § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov zamestnávateľom okrem iného zakazuje vyžadovať od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie informácie o ich náboženskej príslušnosti.
Sloboda vyznania je chránená aj prostredníctvom zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý postihuje činy, ktoré by túto slobodu narušovali alebo obmedzovali. Podľa § 193 Trestného zákona: „Kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti iného zúčastniť sa na náboženskom úkone, bez oprávnenia bráni inému v účasti na náboženskom úkone, alebo inému v užívaní slobody vyznania inak bez oprávnenia bráni, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Ochrana slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania je kľúčová pre zabezpečenie dôstojnosti a osobnej integrity každého človeka. Je potrebné, aby štát prostredníctvom ústavných noriem a ďalších právnych predpisov dôsledne garantoval ich rešpektovanie a chránil ich pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom a vytváral tak prostredie rešpektu, tolerancie a slobody pre všetkých.
Zdieľať článok