Slovenčina - štátny jazyk Slovenskej republiky
Jazyk, okrem toho, že slúži ako prostriedok na komunikáciu, podporuje aj pocit príslušnosti k národu. Má nezastupiteľnú úlohu pri dotváraní kultúrnej identity, je nositeľom poznania. Jazyk slúži na odovzdávanie tradícií a hodnôt z generácie na generáciu.
Ústava Slovenskej republiky v Čl. 6 zakotvuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“) je slovenský jazyk najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky. Zároveň je aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území štátu.
Ústavné zakotvenie slovenského jazyka je taktiež zárukou jednotnej komunikácie štátnych orgánov. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby zriadené týmito orgánmi a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk. Zamestnanci týchto orgánov, štátni zamestnanci, príslušníci obecnej polície, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasičského a záchranného zboru sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.
V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, uskutočňujú rokovania štátnych orgánov, vedie celá úradná agenda či kroniky obcí. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev. Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách.
Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Zákon o štátnom jazyku dovoľuje ich zverejnenie aj v inom jazyku, avšak prednosť má zverejnenie v štátnom jazyku. Rovnaká situácia platí, pokiaľ ide o nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku.
Osobitná úprava je spojená s používaním štátneho jazyka v konaní pred súdom či v správnom konaní. Podľa Čl. 47 ods. 4 Ústavy SR má totiž každý, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, právo na tlmočníka. Toto oprávnenie sa týka predovšetkým cudzincov a v primeranom rozsahu aj občanov Slovenskej republiky, ktorí sú inej ako slovenskej národnosti.
Ústava Slovenskej republiky v Čl. 34 ods. 2 zaručuje, aby občania patriaci k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám mali, za podmienok stanovených zákonom, okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, ako aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Pravidlá používania jazyka národnostných menšín upravuje zákon č. 184/1999 Z. z.
o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa tohto zákona má občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, právo okrem štátneho jazyka používať jazyk národnostnej menšiny, ktorým je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.
Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú trvalý pobyt v danej obci a podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov tvoria v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať jazyk menšiny aj v úradnom styku. Za zachovanie, rozvoj a podporu práv príslušníkov národnostných menšín zodpovedá Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, ktorého úlohou je zároveň monitorovať, analyzovať a vyhodnocovať dodržiavanie práv príslušníkov národnostných menšín orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy a inými príslušnými subjektmi.
Vedeli ste, že štátne orgány sú podľa zákona o štátnom jazyku povinné štátny jazyk ochraňovať?
Podľa § 9 zákona o štátnom jazyku sa výkon dohľadu vzťahuje na kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, a to pokiaľ ide o používanie štátneho jazyka. Výkon dohľadu zabezpečuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa štátny jazyk používal správne a v súlade s legislatívou, čím sa podporuje jeho ochrana a rozvoj.
Pri výkone dohľadu zároveň prihliada aj na kodifikovanú podobu štátneho jazyka, ktorú na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje na svojej internetovej stránke. Kodifikovaná podoba štátneho jazyka je obsiahnutá v kodifikačných príručkách, v ktorých sú zahrnuté všeobecne platné a všeobecne záväzné normy slovenského spisovného jazyka.
Zdieľať článok