Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje
Ústava Slovenskej republiky v článku 28 ods. 1 zaručuje právo na pokojné zhromažďovanie, ktoré patrí k politickým právam.
Účelom tohto práva je umožniť každej fyzickej osobe vyjadriť svoj posoj k otázkam verejného záujmu a to bez ohľadu na štátne občianstvo a vek. Toto právo pozostáva tak z práva zvolať zhromaždenie, ako aj z práva zúčastniť sa na zhromaždení. Odsek 2 zároveň ustanovuje, že zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
Ďalšie podmienky, za akých možno toto právo vykonávať ďalej ustanovuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Podľa zákona výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, ako aj výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že povinnosťou štátu však nie je realizovať požiadavky, ktoré boli na zhromaždení prezentované.
Zhromaždenie môže zvolať:
- občan starší ako 18 rokov
- právnická osoba so sídlom na území SR,
- zahraničná právnická osoba, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR, alebo
- skupina osôb.
Za zhromaždenie sa považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. Môžu konať pod šírym nebom ale i v uzavretom priestore. Na tomto mieste je potrebné uviesť aj to, že nie každá skupina osôb je zároveň aj zhromaždením. Na účely zákona medzi osobami musí existovať určitá väzba a spoločný cieľ.
Zákon zároveň poskytuje ochranu miestam, na ktorých je zakázané realizovať zhromaždenia.
Ide o objekty v okruhu 50 metrov od:
- objektu, v ktorom má stále sídlo prezident SR,
- objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada SR alebo vláda SR,
- objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd SR,
- objektu iného ako je sídlo či miesto pravidelného rokovania vyššie uvedených ústavných orgánov,
- objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR pre potreby prezidenta SR,
predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády SR.
Hoci výkon tohto práva nemožno podmieňovať povolením orgánu verejnej správy, právo zvolať zhromaždenie a realizácia jeho výkonu je viazaná na oznámenie príslušnému štátnemu orgánu.
Zákonnou výnimkou sú napríklad zhromaždenia usporadúvané cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami v kostole a iné formy prejavu náboženského vyznania, ale aj zhromaždenia, ktoré sa konajú v obydliach občanov.
Zvolávateľ zhromaždenia je povinný, okrem dodržania zákonom stanovených lehôt na oznámenie plánovaného zhromaždenia, uviesť všetky zákonom stanovené náležitosti, medzi ktoré patrí napríklad:
- účel zhromaždenia,
- predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia,
- východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia, pokiaľ ide o pouličný sprievod;
- zoznam opatrení, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom.
Pre ochranu základných práv a slobôd občanov a právneho štátu je kľúčové, aby mal účel zhromaždenia pokojný charakter. V zmysle zákona je obec povinná zakázať zhromaždenie, ak by jeho účel smeroval k výzve na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti, napríklad v podobe popierania alebo obmedzovania osobných, politických alebo iných práv občanov.
S každým právom je spojená aj povinnosť. Aj týmto spôsobom sa zabezpečuje ochrana demokratických hodnôt, rovnováha medzi individuálnymi právami a zodpovednosťou voči spoločnosti a predchádza sa negatívnym javom, ktoré by mohli ohroziť právny poriadok
Zdieľať článok