Ústava SR: Každý má právo vlastniť majetok
Vlastnícke právo patrí k najvýznamnejším vecným právam.
Ústava SR v článku 20 každému zaručuje právo vlastniť majetok. Predmetom vlastníckeho práva v zmysle Ústavy SR sú hnuteľné veci, nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty. Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti (II. ÚS 19/97) prevzal rozšírený výklad uvedeného pojmu v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Pod pojem majetok okrem vecí zaradil aj „práva a iné majetkové hodnoty“.
Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva nielen „mať“, ale s ním aj právne relevantným spôsobom nakladať, a to v podobe držby, užívania, požívania jeho plodov a úžitkov a nakladania s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. V tejto súvislosti pod pojem vlastník možno zahrnúť fyzické osoby, právnické osoby, ako aj štát.
Význam právnej ochrany vlastníckeho práva spočíva v nemožnosti jeho obmedzenia bez právneho dôvodu v prípade, ak bolo nadobudnuté v súlade s platnými právnymi predpismi. Ochrana zaručená vlastníkovi smeruje voči každej inej osobe. Každý vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Môže sa napríklad domáhať vydania veci od toho, kto mu ju zadržuje bez právneho dôvodu.
V rámci tohto rozsiahleho vecnoprávneho inštitútu zákonodarca myslel aj na prípady nájdenia veci, ktorej vlastník nie je známy. Podľa § 135 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) platí, že kto nájde stratenú vec, je jeho povinnosťou ju vydať vlastníkovi. Nálezca má pritom právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
Za potrebné výdavky sa považujú obvyklé výdavky vynaložené na opatrovanie a úschovu veci. Môže ísť napríklad o potrebné výdavky na zabezpečenie stravy pre stratené zviera.
S každým právom je spojená aj zodpovednosť. Základný zákon štátu v tejto súvislosti uvádza, že vlastníctvo zaväzuje. Znamená to, že každý vlastník je napríklad povinný zdržať sa všetkého, čím by:
- nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo
- vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Susedia však majú povinnosť strpieť zásahy, ktoré sú spojené s bežným užívaním hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.
Občiansky zákonník upravuje aj tzv. susedské vzťahy. Podľa § 127 vlastník veci napríklad nesmie „nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“
Vlastník požíva zákonnú ochranu iba vtedy, ak sa jedná o zásah nad mieru primeranú pomerom.
Zákonná úprava pojem „miera primeraná pomerom“ bližšie nevymedzuje. Výkladom tohto pojmu sa však zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozsudku (5Cdo/117/93), podľa ktorého:„pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba pojem nad mieru primeranú pomerom vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným stavom (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom".
Vlastník veci teda nesmie:
- ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok (napr. činnosťou, ktorá môže spôsobiť zosuv pôdy),
- nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami,
- nechať vnikať chované zvieratá na susedný pozemok (jedná sa pritom o opakované vnikanie zvierat na susediaci pozemok),
- nešetrne, príp. v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy prerastajúce korene stromov alebo odstraňovať vetvy stromov presahujúce na jeho pozemok (vlastník tohto pozemku je oprávnený konáre a korene odstrániť, musí tak však urobiť šetrným spôsobom a vo vhodnej ročnej, resp. vegetačnej dobe).
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Práve užívanie plodov je opäť prítomné aj v kontexte susedských vzťahov.
Ak nastane situácia, že plod (jablko) spadne na susedný pozemok, vlastník stromu k tomuto plodu ešte nestráca vlastnícke právo. V zmysle § 135a Občianskeho zákonníka vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci. Je preto oprávnený požívať plody predmetu svojho vlastníctva a za týmto účelom vstúpiť na susedný pozemok.
Nemôže tak ale urobiť bez vedomia vlastníka susedného pozemku – ten mu ale toto právo nemôže odopierať a je povinný mu zber týchto plodov umožniť. V opačnom prípade je vlastník plodonosnej veci oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva na súde, napríklad prostredníctvom žaloby na vydanie veci, ktorá patrí medzi základné prostriedky ochrany vlastníckeho práva. Aj pri zbere padnutých plodov je však potrebné dodržiavať všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v § 415 Občianskeho zákonníka a nespôsobiť na susednom pozemku pri ich zbere škodu.
Základný zákon štátu v ods. 4 ďalej upravuje zákonný inštitút vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva.
V tomto prípade pôjde o situácie, kedy verejný záujem prevažuje nad záujmom súkromným. Vlastnícke právo teda možno obmedziť aj v prípade, ak s tým vlastník dotknutej veci nevyjadril svoj súhlas. Takému výnimočnému a závažnému zásahu do vlastníckeho práva osôb však musí predchádzať naplnenie štyroch podmienok, ktoré musia byť naplnené kumulatívne.
Pristúpiť k vyvlastneniu hnuteľných alebo nehnuteľných vecí je možné:
- iba v nevyhnutnej miere (postačujúcej na splnenie účelu)
- vo verejnom záujme (preukazuje sa v tzv. vyvlastňovacom konaní; o vyvlastnenie vo verejnom záujme pôjde napr. v prípade výstavby diaľnic, ciest a miestnych komunikácií),
- na základe zákona (môže uskutočniť len na základe osobitného zákona),
- a za primeranú náhradu (primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom).
Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak:
- ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a
- ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Vlastníctvo nie je iba právom, ale aj zodpovednosťou. Vlastník je povinný svoj majetok nielen chrániť, ale aj zohľadňovať práva a záujmy ostatných. Rímska zásada „Ubi ius ibi remedium“ zdôrazňuje, že kde je právo, tam je aj prostriedok na jeho ochranu. Podčiarkuje význam právnej ochrany vlastníctva a zodpovednosti vlastníka voči svojmu majetku a spoločnosti.
Zdieľať článok