Ústava SR - územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné
Článok 3 Ústavy SR ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
Štátne územie predstavuje jeden zo základných znakov každého štátu, ktoré je zároveň priestorom jeho územnej suverenity.
Územie štátu sa vymedzuje ako trojrozmerný priestor: priestor na súši, pod povrchom zeme a na vodách. Na vymedzenie a ohraničenie štátneho územia slúžia štátne hranice, ktoré vymedzujú časť zemského povrchu, nad ktorou vykonáva štát svoju suverénnu moc.
Štátnou hranicou sa rozumie plocha, ktorá vertikálne prechádza hraničnými čiarami po zemskom povrchu a oddeľuje územie Slovenskej republiky, jej vzdušný priestor, priestor pod zemským povrchom, nadzemné a podzemné stavby a zariadenia všetkého druhu od území susedných štátov.
Štátne hranice sú vymedzené medzinárodnými zmluvami a na ne nadväzujúcimi medzinárodnými dokumentmi.
Slovenská republika susedí s piatimi štátmi:
- Česká republika,
- Maďarsko,
- Poľská republika,
- Rakúska republika a
- Ukrajina.
Celková dĺžka štátnych hraníc Slovenskej republiky je 1 652,141 km.
Najdlhšiu spoločnú hranicu máme s Maďarskom (654,8 km), najkratšiu s Ukrajinou (97,8 km).
Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysy vo Vysokých Tatrách a dosahuje výšku 2.503 m.n.m.
Najnižší bod štátnej hranice predstavuje hladina rieky Bodrog s nadmorskou výškou 94 m.n.m.
Podľa zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v platnom znení je ústredným orgánom štátnej správy pre správu štátnych hraníc Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Jeho kompetenciou je napríklad zabezpečenie a vykonávanie vytyčovania, vyznačovania, zameriavania a udržiavania vyznačenia štátnych hraníc, kontrola správnosti, jednoznačnosti a zreteľnosti vyznačenia a priebehu štátnych hraníc.
Predmetný zákon taktiež určuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri správe štátnych hraníc, ako aj práva a povinnosti vlastníkov prihraničných pozemkov vo vzťahu k štátnej hranici.
Začiatok i koniec štátnej hranice je v rámci Slovenskej republiky vymedzená tzv. trojštátnymi hraničnými bodmi. Ide o miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov.
Slovenská republika má päť trojštátnych bodov:
- Beskydy (bod styku hraníc Slovenska, Poľska a Česka)
- Dyje-Morava (bod styku hraníc Slovenska, Česka a Rakúska)
- Triplex (bod styku hraníc Slovenska, Rakúska a Maďarska)
- Tisa (bod styku hraníc Slovenska, Maďarska a Ukrajiny)
- Kremenec (bod styku hraníc Slovenska, Poľska a Ukrajiny).
Štátne hranice SR sú vyznačené tzv. hraničnými znakmi. Spravidla ide o žulové, andezitové, betónové medzníky, ktorých počet v súčasnosti prevýšil hodnotu 19 535.
Štátne hranice majú okrem geografickej funkcie veľký význam aj z hľadiska bezpečnosti štátu. Slovensko ako členský štát Európskej únie a Schengenského priestoru zabezpečuje cestovanie medzi členskými štátmi bez nutnosti prechádzať hraničnou kontrolou. Okrem toho umožňuje aj voľný pohyb tovaru a služieb. Slovensko má aj tzv. „zelené hranice“ – úseky prírodného charakteru, ktoré neprechádzajú priamo po ľahko rozpoznateľnej línii, ale najčastejšie cez lesy, hory a rieky. Tieto hranice sú chránené štátom a prísne kontrolované, aby sa predišlo nelegálnemu prechodu.
Kontrolu hraníc na vonkajšej hranici SR zabezpečuje útvar Policajného zboru na hraničnom priechode, v blízkosti vonkajšej hranice a v prihraničnom území vonkajšej hranice.
Štátne hranice sa môžu meniť len ústavným zákonom. Ich úlohou je zabezpečiť najmä suverenitu a bezpečnosť. So susednými štátmi nás spájajú prostredníctvom spolupráce a obchodu. Poznať ich význam je kľúčové pre pochopenie našej identity aj postavenia v širšom európskom i medzinárodnom kontexte.
Zdieľať článok